Rock 'n' roll v dielni Animal Boat.

Daisuke Mukasa a jeho svet klasických motocyklov v Tokiu.

Dielňa na úpravu motoriek Animal Boat je nebom pre nadšencov klasiky. Japonský úpravca motocyklov Daisuke Mukasa v nej zachraňuje klasické motocykle pred vyhynutím – a spolu s klubom Curry Speed Club ich dostáva naspäť na pretekársku trať.  

Nemá ani tušenie, koľko štvorcových metrov meria jeho dielňa. „U nás sa meria v tatamoch, nie v štvorcových metroch,“ vysvetľuje Daisuke Mukasa. Tatami sú podložky z ryžovej slamy, vyrábajú sa v štandardných veľkostiach a v Japonsku sa používajú ako jednotka na meranie priestoru. Tento ostrov pokladov s názvom Animal Boat meria asi 50 tatamov, teda zhruba 80 štvorcových metrov. Nachádza sa na rušnej ulici v mestskej časti Ōta na juhu Tokia. Je celkom nenápadný. Len zopár starých motoriek naľavo a napravo pri vchode sú jediným náznakom toho, čo za jednoduchými dverami z dreva a skla čaká na svojich objaviteľov: kombinácia múzea a bazára. Na tomto malom priestore 46 ročný úpravca skladuje motocykle a súčiastky. Mnohé z nich sú staršie ako on sám.

Pomedzi pult a pracovné stoly vedie úzka cestička, v ktorej sa Daisuke realizuje. Väčšina motocyklov sa nachádza v zadnej časti dielne, je ich tam asi 50. Sú natesno naukladané vedľa seba, niektoré dokonca na sebe, horný rad je podopretý oceľovou tyčou. Výfukové sústavy a ozdobné lišty visia zo stropu, steny skrášľujú preliačené nádrže, analógové ukazovatele a gitary. Pripomínajú výstavné kusy na výstave elegantného retro umenia. V rohu je opretý kontrabas, na stene za pultom sú uložené rady kožených overalov a prílb a vo výstavných skrinkách sú naskladané modely áut v originálnych krabiciach. Keď si už uchvátené oči zvyknú na tento chaos, začnú sa ukazovať iné veci: všetko v tejto malinkej dielni má svoje miesto. „V Tokiu musí byť všetko kompaktné a dobre usporiadané,“ hovorí Daisuke. V tomto veľkomeste je priestoru málo a je drahý.  

+ Čítaj viac
Animal Boat je Noemova archa pre staré motocykle. A podobne ako Noe, ktorý zachránil zvieratá, ja zachraňujem klasické motocykle.

Daisuke Mukasa, úpravca motocyklov a pretekár na klasických motorkách

Noemova archa pre motocykle.

Animal Boat je útočiskom. Pre Daisuka aj jeho zákazníkov, no najmä pre obúchané motocykle, ktoré už naozaj nemajú miesto v tomto technológiami poháňanom Japonsku. „V princípe je to Noemova archa pre motocykle.“ Daisuke hovorí potichu. Akoby bol jeho príbeh krehký krištáľ. Jeho ostražitá povaha je v kontraste s drsným vzhľadom: briadka, čierne oblečenie, baretka a tetovania. Nosí náhrdelník s malou lebkou prekríženými kosťami, ktorý by mu mal priniesť šťastie na pretekárskej trati. „Keď som dielňu otvoril, nemal som peniaze na drahé nové motorky. A tak som kupoval, renovoval a upravoval staré motorky. Mal som pocit, že zachraňujem motocykle.“ Daisuke otvori svoju dielňu v roku 1995. Pred tým pracoval ako mechanik v obchode s motocyklami v Tokiu. „Na motorkách som začal jazdiť, keď som mal 19 rokov. Mal som Hondu CB 400. Motocykle mi úplne zmenili život a obrátili môj svet hore nohami.“  

+ Čítaj viac

Normálna práca s otvoreným koncom.

Daisuke otvára svoju prevádzku pre zákazníkov o 11.00. K zákazníkom patria milovníci klasických motocyklov, ktorí sa naozaj spoliehajú na Daisukovu odbornosť pri úprave a reštaurácii. „Na úprave motocyklov sa mi páči, že každý zákazník prináša rôzne nápady. Niektorí si cenia rýchlosť, iní zase požadujú určitý vzhľad. Vždy sa snažím o čosi prekonať ich očakávania.“ Vždy urob viac než je nevyhnutné – toto heslo odzrkadľuje japonský prístup, ktorý kladie obrovský dôraz na vynikajúcu prácu. Toto pravidlo sa nevyhýba ani úpravcom, ba priam naopak. Ak sa chceš presadiť na japonskom trhu s úpravami motoriek, musíš prekonať sám seba a hlavne tvrdo pracovať. „Zatváram o 21.00, potom robím na motorkách až do polnoci. Občas je už tak neskoro, že tu musím prespať. Vzadu mám posteľ.“ Daisuke ukazuje na skryté dvere v zadnom rohu. „Cítim sa tu ako doma.“  

+ Čítaj viac

Prototyp bezstarostného života.

Záverečná: Daisuke sa stretáva s priateľmi.

Prototyp bezstarostného života.

Keďže cez deň nie je dostatok času na jazdenie, Daisuke sa občas stretne s priateľmi a neskoro večer jazdia spoločne. „V noci máme ulice len pre seba. Radi jazdíme cez Gate Bridge do Jokohamy alebo cez tunely.“ Mnohí motorkári sa v noci stretávajú pri niektorom z tokijských tunelov. Pociťujú čistú voľnosť, keď sa zahalení v tlmenom svetle a vo zvuku motorov rútia cez tunely. Tu Daisuke čerpá energiu do ďalšieho dňa a pre nové výzvy v dielni.  

+ Čítaj viac

S ohromným citom pre detaily: R nineT Racer.

„Nielen my, úpravcovia motoriek, máme na seba vysoké nároky. Aj zákazníci očakávajú dokonalú prácu. Tento cit pre detail je snáď typickou japonskou záležitosťou; máme to v sebe.“ Pre Daisuka sa dokonalá motorka neskladá len z detailov. Celá motorka musí byť hlavne dobre vyvážený celok. „Je to o rovnováhe a harmónii. Jednotlivé diely musia byť v dobrom stave, no ja chcem, aby všetko zapadalo a dodávalo pocit ľahkosti.“  

+ Čítaj viac

Klasické preteky s príchuťou kari.

Obhliadka pred pretekmi: chlapci z Daisukovho klubu Curry Speed Club.

Klasické preteky s príchuťou kari.

Prstami hladí hladký povrch svojej pretekárskej motorky. Konštrukciu kompletne prerobil v štýle 60-tych rokov minulého storočia a zvýšil výkon trojstupňového štvortakntého motora Hodnda 60 cc na sedem koní. Od riadidiel cez sedadlo a operadlo na chodidlá až po brzdovú a prevodovú páčku – na motorke sa sotva nájde niečo, čo by si neurobil sám. Doprial si aj niekoľko nových pretekárskych dielov Honda RSC. Stroj je dokonale vyladený na preteky, ktoré organizuje a v ktorých sám preteká: B.O.B.L. – Battle of Bottom Link.  

+ Čítaj viac

Daisuke si myslí, že konkurencia na pretekárskej trati utužuje priateľstvá.

Štyrikrát v roku sa nadšenci pre klasické motocykle z celého Japonska stretávajú na odľahlých pretekárskych okruhoch, kde proti sebe postavia svoje staré vyladené motorky. Jazdci súťažia v tímoch. A tak Daisuke s priateľmi založili klub Curry Speed Club. „Vždy, keď sme sa stretli, niekto priniesol kari pre každého,“ hovorí Daisuke so smiechom. „Rád pretekám s priateľmi. To, že sa navzájom rešpektujeme, na nás pozitívne vplýva na pretekárskej trati. Aj kúsok rivality môže prospievať priateľstvu.“  

+ Čítaj viac
Možno preto ma toto obdobie tak zaujíma, pretože som v ňom nevyrastal. Keď jazdím na klasickej motorke, prebúdza sa minulosť a ja sa stávam jej súčasťou.

Daisuke Mukasa

Rock 'n' Roll auf dem Racetrack.

Preteky klasických motocyklov sú v Japonsku trendom. Vďaka klasickým motorkám je pretekanie znovu dostupné, najmä pre mladých. Preto má väčšina jazdcov na pretekárskej trati B.O.B.L. 20 až 40 rokov a do akcie sa zapájajú aj ženy. Preteká sa celý deň. Curry Speed Club súťaží s tímami ako Cool Beans alebo Drive Thru. Vo vzduchu cítiť dym z motoriek, ktorý sa mieša s hmlou typickou pre japonské horské oblasti. Jazdci posúvajú svoje motocykle na hranicu ich schopností a dokonca aj za hranice toho, čo dokážu – operadlá chodidiel sa odierajú o zem a motory kvília. „Rád sa ponáram do tohto obdobia. Rýchlosť vtedy v sebe mala čosi hravé, čo si môžeš vychutnávať. Páči sa mi aj štýl, ktoré je pre mňa tiež dôležitý,“ hovorí Daisuke.

Do posledného detailu stelesňuje klasický vzhľad. Motocykle, nástroje, oblečenie, rock 'n' roll. „Hrám na gitare a s priateľmi sa často venujeme hudbe. Počas pretekov si v hlave občas prehrávam nejakú pieseň a vtedy som vo svojom živle.“ Daisuke dokonca aj na kraji pretekárskej trate sotva zvýši hlas nad jemu bežnú úroveň. Možno je to typicky japonská záležitosť, no on drží svoje emócie pevne na uzde a potichu ale presvedčivo vyhlási: „Táto klasická technológia nezanikne. Bublajúci, koktajúci motor nám dáva za pravdu. Vzbudzuje v nás dobrý pocit.“  

+ Čítaj viac